Transatlantický let 1933

Späť na Články a blogy

Transatlantický let 1933

Túžba po prekonaní Atlantického oceánu vzdušnou cestou priťahovala ľudstvo už dávno. Azda najznámejší (a prvý bez medzipristátia) úspešný pokus realizoval Charles Lindbergh. V roku 1927 preletel svojim lietadlom bez medzipristátia z New Yorku do Paríža. Avšak aj na druhej strane Atlantiku boli v tej dobe snahy prekonať oceán strojom ťažším ako vzduch. Asi najznámejšia akcia tohto druhu bola zorganizovaná v Taliansku. V roku 1930 preletela skupina dvanástich hydroplánov typu Savoia Marchetti S 55 zo základne Orbetello, neďaleko Ríma, do Ria de Janeiro.

Obr. č.1: Hydroplán Savoia Marchetti S 55X s imatrikulačným označením I – NAPO

(zdroj: warbirdsnews.com).

 

 

Obr. č.2: Letecká poštová známka vydaná v roku 1930 – Transatlantický let Rím – Rio de Janeiro.

Ešte väčší prelet sa uskutočnil v roku 1933, keď skupina dvadsiatich štyroch (pôvodne 25) hydroplánov absolvovala let z Talianska do Chicaga a New Yorku. Oba prelety sa realizovali s niekoľkými medzipristátiami a viedol ich známy taliansky generál Italo Balbo. Tento významný úspech talianskeho letectva sa odrazil aj vo filatelii. V roku 1930 a 1933 boli vydané poštové letecké známky oslavujúce tento úspech. Hlavne známky z roku 1933 boli na svoju dobu veľmi zaujímavé, keďže známka bola tvorená z troch častí (odtiaľ ich prezývka „Trittico“ tzn. Triptych). Známky boli vydané s čiernou pretlačou „APPARECCHIO“ a imatrikulačným označením konkrétneho lietadla.

Obr. č.3: Letecké známky vydané v roku 1933 tzv. „Trittico“.

Známky boli vydané v dvoch hodnotách 5,25+19,75 Lír  a 5,25+44,75 Lír. Distribuované boli v aršíkoch, ktoré obsahovali po 20 kusov známok. V tabuľke nižšie uvádzame zoznam imatrikulačných označení lietadiel v poradí tak ako sú vytlačené na jednotlivých známkach aršíku. V zátvorkách sú uvedené mená pilotov.

 

I – BALB (Italo Balbo)

I – BORG (Bruno Borghetti)

I – PELL (Aldo Pellegrini)

I – MIGL (Alessandro Miglia)

I – LONG (Ulysse Longo)

I – ROVI (Umberto Rovis)

I – NANN (Umberto Nannini)

I – TEUC (Giuseppe Teucci)

I – DINI (Mario Baldini)

I – QUES (Luigi Questa)

I – GIOR (Gennaro Giordano)

I – LEON (Leonello Leone)

I – RECA (Enea Recagno)

I – VERC (Alessandro Vercelloni)

I – BIAN (Vincenzo Biani)

I – NAPO (Silvio Napoli)

I – ARAM (Mario Aramu)

I – RANI (Celso Ranieri)

I – BISE (Attilio Biseo)

I – CALO (Jacopo Calò Carducci)

 

 

Fotografie č. 2 a 3, použité v tomto článku – súkromná zbierka autora.

 

 

Späť na Články a blogy