Viete ako sa pustiť do zbierania poštových známok a ako zmeniť toto potešenie na výhodnú investíciu?

Späť na Články a blogy
Filatelia predaj známok

Viete ako sa pustiť do zbierania poštových známok a ako zmeniť toto potešenie na výhodnú investíciu?

Keď v polovici devätnásteho storočia vznikli prvé poštové známky, nikto vtedy netušil aký zaujímavý artikel pre zberateľov sa z nich stane. Je to už viac ako 180 rokov a poštové známky zbierajú známe osobnosti či korunované hlavy. Bohatí ľudia za ne vedia zaplatiť závratné sumy. Prečo to tak je? Poďme sa spoločne trocha pozrieť na tento fenomén a otvorme dvere do sveta zúbkovanej krásy menom filatelia. 

 Čo je filatelia? 

 Pod pojmom filatelia rozumieme náuku o poštových známkach a poštovej histórii. S filateliou veľmi úzko súvisí aj zbieranie poštových známok či iného filatelistického materiálu ako sú napríklad celiny, celistvosti, pečiatky alebo poštové nálepky. 

 Filatelia a zberateľstvo 

 Dnes len ťažko vieme určiť, kto prvý začal zbierať poštové známky. Je však isté, že táto záľuba sa objavila najprv vo Veľkej Británii – domove prvej poštovej známky a následne sa okolo roku 1860 rozšírila do Belgicka, Holandska.  

 Cez Nemecko sa tento nový trend dostal do Rakúska, ktoré v tom čase zahŕňalo aj naše územie. Z Európy sa táto záľuba rozšírila do celého sveta. Postupom času sa zbieranie známok vyprofilovalo a okrem klasických zbierok začali vznikať aj jej špecifické smery ako je napríklad aerofilatelia alebo námetová filatelia. 

 

Obr. č.1: Penny black – prvá poštová známka sveta vydaná v roku 1840. 

Zdroj: Penny Black VR – Penny Black – Wikipedie (wikipedia.org)

 

Počiatky filatelie na Slovensku môžeme hľadať v Kremnici, kde bol v roku 1895 založený prvý filatelistický spolok na našom území s názvom ALBUM. 

Ohodnotenie poštových známok 

 Hlavnou motiváciou každého filatelistu je potešenie, ktoré pri budovaní svojej zbierky prežíva. Okrem relaxácie ho zberateľstvo obohacuje o nové poznatky a prináša nové kontakty. Preto väčšina filatelistov nevníma prioritne budovanie svojej zbierky ako investíciu a ak áno tak len okrajovo. Aká je teda hodnota zbierky filatelie? Dá sa vôbec presne určiť alebo odhadnúť? 

 Ako stanoviť cenu poštových známok? 

 V časti „Základné pojmy“ tohto článku nájdete termín „Hodnota známky“. Tento pojem však označuje nominálnu hodnotu – teda cenu, za ktorú poštovú známku kúpite na pošte počas jej platnosti. Väčšina známok v každej zbierke je však už neplatná. Mnohé štáty uvedené na známkach už dávno zanikli. Ako teda určiť hodnotu zbierky? Vo filatelii môžeme definovať tri rozličné hodnoty zbierky:  

  1. Katalógovú  
  2. Trhovú 
  3. Zberateľskú 

 Katalógová hodnota známok  

 Katalógová hodnota vychádza z cenových údajov zaznamenaných vo filatelistických katalógoch. Katalógová hodnota tvorí dôležité východisko pre stanovenie ceny trhovej alebo zberateľskej.  

 Informácie a ceny bežných poštových známok nájdeme vo všeobecných katalógoch. Ak chceme zistiť detailnejšie informácie resp. ohodnotiť iný filatelistický materiál, potrebujeme špecializované katalógy, resp. inú filatelistickú literatúru (štúdie, príručky, monografie).  

Obr. č.2: Špecializovaný katalóg poštových známok San Marína, Vatikánu a Rádu maltézskych rytierov. 

Napriek tomu, že filatelia je jedno z najlepšie katalogizovaných odvetví zberateľstva (ak nie úplne najlepšie) niekedy sa stáva, že hľadanú položku v katalógoch nenájdete. V každom prípade si ale treba uvedomiť, že katalógová cena je len usmernením na určenie ceny trhovej či zberateľskej. 

 Cenníky uvádzané v katalógoch odrážajú skúsenosti, pohľad a záujmy samotného vydavateľa. Často sa stáva, že človek, ktorý nemá skúsenosti s filateliou očakáva od trhu cenu, ktorá je uvedená v katalógu. Realita je však taká, že trhové ceny sú väčšinou výrazne nižšie ako ceny uvedené v katalógoch.  

 Aktuálne sa trhové ceny poštových známok pohybujú približne od 20 do 30% cien uvedených v katalógoch.  

 

Aké katalógy na určenie ceny známok používať?  

 Nám sa osvedčilo vyberať katalógy podľa pravidla, ktoré hovorí, že najviac informácií o konkrétnej veci majú ľudia, ktorí s ňou žijú. Znamená to, že ak chceme získať najpodrobnejšie informácie o poštových známkach Talianska, San Marína alebo Vatikánu nájdeme ich v katalógoch talianskych vydavateľov napr. SASSONE alebo UNIFICATO.  

 Informácie o poštových známkach USA by sme v týchto katalógoch radšej nehľadali ale pozreli sa do katalógu SCOTT, ktorý je vydávaný práve v USA.  

 

Preto máme k dispozícii radšej niekoľko katalógov ako napríklad: 

 Filatelia a katalógy známok na stanovenie ceny 

 YVERT & TELLIER –  Francúzsko, Monako, Andorra, francúzske kolónie 

ZAGORSKY –  Cárske Rusko, ZSSR, Ruská federácia 

MICHEL –  Nemecko (SNR, NDR), Švajčiarsko 

STANLEY GIBBONS –  Veľká Británia, Commonwealth, Britské kolónie 

POFIS –  Československo, Česká republika 

 Tip: Katalógy – dôležitý zdroj informácií pre každého zberateľa 

 Online katalógy pre filateliu 

 Okrem nákupu tlačených katalógov ponúkajú niektorí renomovaní vydavatelia aj tzv. on-line katalógy. Znamená to, že si môžete zaplatiť na určité obdobie prístup ku katalógom v elektronickej podobe, ktoré sú užívateľsky celkom priateľské.  

 Cena závisí od poskytovateľa, dĺžky prístupu a vybranej úrovne poskytovaných informácií a v súčasnosti predstavuje investíciu od 200 do 600 EUR ročne. Z vlastnej skúsenosti ale vieme, že nie vždy nájdete v on-line katalógu všetky informácie ako v jeho tlačenej podobe. 

 Trhová hodnota známok 

 Trhová hodnota najlepšie odzrkadľuje skutočnú a aktuálnu hodnotu zbierky. Správne odhadnúť trhovú hodnotu zbierky vyžaduje veľké skúsenosti a dobré znalosti o aktuálnych potrebách trhu. Trhová hodnota vychádza z katalógovej hodnoty a z hodnoty zberateľskej.  

 Pri odhade trhovej hodnoty filatelistického materiálu vám môžu dobre poslúžiť tzv. aukčné katalógy. Sú to katalógy aukčných spoločností, ktoré organizujú verejné aukcie a niekedy sa dajú zaobstarať zdarma pred aukciou.  

 Treba si však uvedomiť, že ceny uvedené v aukčnom katalógu sú väčšinou ceny počiatočné a nie je isté či sa položka za túto cenu vôbec predala alebo sa predala za cenu oveľa vyššiu.  

 Väčšina renomovaných aukčných domov distribuuje aj výsledky aukcie čo je veľmi dobrý zdroj informácií o skutočnej trhovej hodnote ponúkaného filatelistického materiálu. 

 Zberateľská hodnota známok 

 Zberateľská hodnota síce závisí aj od katalógovej ceny ale odráža hlavne to, ako je ponúkaná položka zberateľsky obľúbená. Takéto kritérium je dosť subjektívne a môže sa rýchlo meniť. 

 Napríklad, ak sa do obehu dostane veľa falzifikátov, ku škode to môže oslabiť záujem zberateľa o konkrétnu položku. To isté sa stane, ak sa naraz objaví väčšie množstvo konkrétneho filatelistického materiálu napríklad z dôvodu otvorenia hraníc so susedným štátom, výpredaja skladu nejakého obchodníka atď. 

 Z vyššie uvedeného vyplýva, že rýchlo zistiť, za koľko môžem predať zbierku známok z pozostalosti nebude také jednoduché. Môžete ale využiť aj služby odborníkov, ktorí vám radi poradia. Ušetríte si tým veľa času hľadaním informácií a študovaním podkladov, ktoré nemusia byť vždy presné a pravdivé.  

 V každom prípade sa netreba ponáhľať. Ak album s vašou zbierkou známok stál desiatky rokov v sekretári, pár týždňov to ešte iste vydrží. 

Tip: Dobrá rada nad zlato 

 Nákup filatelistického materiálu 

 V  minulosti bol nákup poštových známok obmedzený na špecializované kamenné obchody POFIS. Známky sa samozrejme dali kúpiť aj na pošte a v stánkoch PNS, kde sa predávali aj tzv. známkové balíčky.  

 V dnešnej dobe sú možnosti nákupu oveľa väčšie. Okrem stále fungujúcej organizácie POFIS, ktorá predáva hlavne slovenskú filateliu, existuje veľa internetových obchodov špecializovaných na predaj poštových známok, niektoré z nich prevádzkujú aj kamenné obchody.  

 Využiť môžete aj filatelistické burzy organizované rôznymi spolkami alebo zberateľské výstavy. V Bratislave a Prahe sa každoročne organizujú predajné výstavy Zberateľ (Sběratel). 

 

Tip: Nakupujte filateliu rýchlo a bezpečne z pohodlia vášho domova 

 

Ak zbierate poštové známky konkrétneho štátu a chcete mať v zbierke aj ich najnovšie vydania, môžete využiť službu predplatného, ktorú ponúkajú niektoré štáty resp. ich poštové úrady. 

Obr. č.3: Ročníková kniha San Marína, ktorá obsahuje kompletný filatelistický materiál vydaný týmto štátom v roku 2022. 

Takýmto spôsobom sa viete dostať k najnovším známkam za najlepšie ceny a je šanca, že vám nič nové neunikne. Pri cezhraničnom obchode treba mať ale na pamäti fakt, že tovar prichádzajúci zo štátu mimo EÚ môže podliehať colnému konaniu a náš colný úrad vám môže vyrubiť clo.  

 Netreba zabúdať aj na to, že aj štáty ako sú napríklad San Maríno alebo Vatikán nie sú členmi EÚ napriek tomu, že sa na území EÚ nachádzajú. 

 Základné pojmy filatelie 

 Celistvosť – je to každý list, pohľadnica, obálka, poštový lístok atď. s nalepenými poštovými známkami a znakmi poštovej prepravy. Všeobecne platí, že čím je na celistvosti vyznačených viac poštových úkonov, tým je celistvosť zberateľsky zaujímavejšia.  

V niektorých prípadoch sú známky použité na celistvosti vzácnejšie ako keby boli nepoužité. Niektoré špecializované katalógy uvádzajú aj katalógovú cenu pre prípad, že známky sú umiestnené napríklad na liste. 

 

Obr. č.4: Celistvosť – list poslaný zo Sankt Peterburgu do Belgicka. Zmiešaná frankatúra so známkami Ruskej federácie a Belgicka. Obdobie tzv. “chaosu”. 

Celina – týmto termínom sa označuje filatelistický materiál, na ktorom je vytlačená poštová cenina tzn. poštová známka. Jedná sa hlavne o listové obálky, korešpondenčné lístky, zálepky atď. 

 Carte maximum – je pohľadnica, ktorá má na obrazovej časti nalepenú poštovú známku so zhodným alebo podobným obrazom pohľadnice. Známka je väčšinou opečiatkovaná príležitostnou pečiatkou, ktorá sa viaže k miestu alebo udalosti zobrazenej na pohľadnici. 

 Falzifikát – tak ako aj iné ceniny (napr. bankovky) aj známky sa začali falšovať od počiatku ich vzniku. Falzifikáty poštových známok môžeme rozdeliť do dvoch skupín 

  1.  Falzifikáty ku škode pošty 
  2. Falzifikáty ku škode zberateľov 

 Kým prvé boli vytvorené v minulosti za účelom úmyselného uvádzania do poštového obehu, tie druhé majú za úlohu poškodiť zberateľa. Kým tie prvé, môžu dnes paradoxne zberateľovi priniesť zisk tie, druhé ho naopak poškodzujú. Falšujú sa hlavne známky ale aj celistvosti s vysokou katalógovou hodnotou.  

 Falzifikáty ku škode zberateľov môžu byť čiastočné alebo úplné. V prípade pochybností o pravosti poštových známok odporúčame obrátiť sa na znalca, ktorý známku posúdi a prípadne ju označí svojou značkou, podpisom alebo vystaví certifikát pravosti. 

 

Obr. č.5: Certifikát potvrdzujúci pravosť a najvyššiu kvalitu dvoch leteckých známok Vatikánu. 

Tip: Je vaša poštová známka skutočne pravá? Nechajte si ju overiť. 

 

Frankatúra – týmto výrazom označujeme známky, ktoré sú nalepené na poštovej zásielke. Rozlišujeme jednotlivú frankatúru, zmiešanú frankatúru. Ak sú na zásielke použité známky s vyššou nominálnou hodnotou ako je predpísaná tarifa, hovoríme, že zásielka je prefrankovaná. 

 Hodnota známky – je označenie nominálnej hodnoty známky alebo inej poštovej ceniny číslicami alebo písmenami. Za túto hodnotu známku kúpime pri poštovej priehradke na pošte v dobe platnosti známky. 

 Kvalita známok – poštové známky, ktoré zaraďujeme do svojej zbierky by nemali byť poškodené. Ak je známka špinavá, natrhnutá, chýbajú jej zúbky, takáto známka do zbierky nepatrí.  

 Známky by mali byť dobre centrované – obraz by nemal byť posunutý do zúbkovania. Pri nezúbkovaných známkach by jej okraje mali byť na všetkých stranách dostatočne široké. Obraz známky by mal byť jasný, nevyblednutý. Pri starších známkach tieto požiadavky býva ale často ťažké splniť.  

 Toto sú všeobecné pravidlá, ktoré platia pre všetky známky.  

 Pre nepoužité známky a známky pečiatkované sa kladú aj ďalšie požiadavky na kvalitu. 

 Nepoužité poštové známky by mali mať neporušený lep. Ak má známka na lepovej strane škvrny, lep je porušený, nekompletný, zažltnutý, znižuje to jej kvalitu i cenu. U starších nepoužitých známok je ale práve kvalita lepu tým kritériom, ktoré často nie je dodržané.  

 Podľa nášho názoru by sme k starým známkam mali pristupovať benevolentnejšie. Ak hľadáte 150 rokov starú nepoužitú známku z bezchybným lepom, tak to môže byť veľká výzva, a to ako z hľadiska času, tak aj financií. Naopak staré známky z bezchybným lepom môžu vzbudzovať podozrenie, že sa jedná o novotlače ale bol na ne nanesený nový lep. 

 U starších známok sa akceptuje aj prítomnosť tzv. filatelistickej nálepky alebo stopy po nej. Tieto nálepky sa používali v minulosti na prichytenie známok na albumové listy, pretože ešte neexistovali zásobníky s priesvitnými páskami do ktorých sa zasúvali.  

Obr. č.6: Zadná strana nepoužitej známky s pôvodným lepom a s filatelistickou nálepkou. 

 

U pečiatkovaných známok sa kladie dôraz na to, aby pečiatka, ktorá bola použitá na ich znehodnotenie, nebola rozmazaná, údaje na pečiatke boli zreteľné a čitateľné. 

S kvalitou poštových známok úzko súvisí aj spôsob ich označovania v katalógoch. Vo väčšine katalógov nájdete u konkrétnej známky minimálne dva cenové údaje: 

  1.  Katalógová cena nepoužitej známky často označovaná aj symbolom    ** 
  2. Katalógová cena opečiatkovanej známky často označovaná symbolom Ꙩ  

U starších známok zväčša nájdete aj iné doplňujúce údaje (viď tabuľku nižšie).   

Označenie  Iné označenie  Význam (ENG)  Význam (SK) 
MNH  **  Mint Never Hinged  Nepoužitá známka bez nálepky s originálnym lepom. 
MH  *  Mint Hinged  Nepoužitá známka s originálnym lepom s nálepkou alebo so stopami po nej. 
NG  (*)  No Gum  Nepoužitá známka bez lepu. 
USED    Used  Použitá (opečiatkovaná) známka. 

 

 Lep – lep sa nanáša na rubovú stranu známky a slúži na prichytenie známky na poštovú zásielku. V minulosti sa lep nanášal ručne, preto rubové strany starých nepoužitých známok obsahujú vrstvu lepu, ktorá je nerovnomerná, často žltej až hnedastej farby. Dnes sa lep nanáša strojom a je zväčša číry. Rubová strana s lepom sa väčšinou nepoužíva na prezentovanie nejakých informácií ale existujú aj výnimky. 

Obr. č.7: Zadná lepová strana známok vydaná spoločne Talianskom a San Marínom v roku 1994 s textom označujúcim územie platnosti poštovej známky. 

Kvalita alebo skôr stav lepu nepoužitej poštovej známky hrá dôležitú úlohu pri určovaní jej hodnoty. Ak je známka označená ako nepoužitá, mala by mať lep neporušený bez akýkoľvek stôp po filatelistickej nálepke, zlom skladovaní alebo zlej manipulácii. U niektorých vzácnych známok zberatelia pristupujú k nanášaniu nového lepu tzv. regumming. Táto aktivita sa ale považuje za nedovolenú manipuláciu s pôvodnou známkou a znalec ju môže vyradiť ako čiastočné falzum.  

Na rubovej strane poštových známok (s lepom i bez) môžete nájsť aj zaujímavé informácie, ktoré na známku boli urobené dodatočne. Sú to napríklad značky alebo podpisy znalcov. 

Obr. č.8: Zadná rubová strana známky s podpismi niekoľkých znalcov. 

Novotlač – týmto termínom označujeme tlač zhotovenú z nezmenenej tlačovej formy po tom, ako tlač poštovej známky pre poštové účely bola oficiálne ukončená. 

 Papier – vlastnosti papiera, na ktorom je známka vytlačená sú dôležitou informáciou, ktorá známku identifikuje. V katalógoch sa väčšinou spomína štruktúra, farba prípadne hrúbka papiera a jeho ochranné prvky ako je priesvitka.  

 Páska – je termín používaný pre dve alebo viac súvisle spojených známok z jedného vodorovného alebo zvislého stĺpca známok z tlačového listu. Pre dve susedné známky používame aj termín „pár“. 

 Pretlač – je dodatočný tlačový zásah, ktorým sa mení niektorá z dôležitých informácií poštovej známky. Ide napríklad o zmenu označenia štátu, zmenu hodnoty alebo meny či zmenu účelu vydania. 

 Perfín – ide o ochrannú perforáciu známok, ktorá bola používaná pre zabránenie zneužitia nepovolanými osobami. Perfíny sa používali hlavne vo veľkých firmách, ktoré udržiavali rozsiahlu korešpondenciu. 

 Priesvitka – jedná sa o jeden z možných ochranných prvkov poštovej známky. Niekedy sa používa aj termín vodoznak. Priesvitka vzniká pri výrobe samotného papiera, kde v mieste požadovaného znaku je papier zoslabený. Priesvitku väčšinou určujeme opticky tak, že známku umiestnime pred svetelný zdroj. 

 Séria – je súbor dvoch alebo viacerých zámok rovnakých alebo rôznych námetov, hodnôt, ktoré sú vydané pri určitej príležitosti alebo pre určitý účel. 

 Technika tlače – je to azda najdôležitejšia vec, ktorá ovplyvňuje celkový vzhľad poštovej známky. Aj ten najzaujímavejší motív navrhnutý známym umelcom sa nakoniec môže pokaziť zlým výberom techniky tlače alebo nezvládnutím jej technologického postupu.  

 Technika tlače poštových známok sa samozrejme časom vyvíjala a pre ich výrobu sa použili možno všetky dostupné techniky tlače vôbec. Problematike tlače poštových známok sa venuje odborná filatelistická literatúra. My sa obmedzíme na vymenovanie jej základných troch druhov: 

  1. Tlač z výšky 
  2. Tlač z plochy 
  3. Tlač z hĺbky 

 Medzi tlač z hĺbky patrí aj tzv. oceľotlač, ktorá bola a je často využívaná pri výrobe československých i slovenských poštových známok ale aj známok Monaka.  

Táto technika vyžaduje pomerne zložitú prípravu a musí byť dobre technologicky zvládnutá. Výsledkom sú však známky, ktoré majú vysokú umeleckú hodnotu a sú medzi zberateľmi obľúbené. 

Obr. č.9: Jedna z najkrajších poštových známok – vydaná v Československu v roku 1981. 

 

Zúbkovanie – alebo aj perforácia je jeden z najčastejšie používaných spôsobov oddeľovania poštových známok pri ich používaní. Zúbkovanie poštových známok sa robí dutými ihlami väčšinou kruhového prierezu. Podľa rozostavenia sústavy ihiel môžeme zúbkovanie rozdeliť na štyri základné druhy: 

  1. Riadkové 
  2. Hrebeňové 
  3. Rámcové (vrátane hárkového) 
  4. Zmiešané a združené 

Zúbkovanie sa meria tzv. zúbkomerom a uvádza sa číselnou hodnotou, ktorá znamená počet vzdialeností medzi stredmi perforačných otvorov na 2 cm dĺžky. 

 

Obr. č.10: Zúbkomer. 

Zdroj: Gli accessori per il collezionismo numismatico e filatelico – Album Marini 

Zúbkovanie tvorí nenápadnú ale dôležitú súčasť identity známky a niekedy rozhoduje o jej rozdielnej katalógovej cene. 

 Zbierame poštové známky 

 Pred tým, ako začneme niečo zbierať, mali by sme dobre poznať predmet nášho záujmu. Pozrime sa teda čo je vlastne poštová známka. Aká je jej podstata a účel. 

 Definícia poštovej známky 

 Poštová známka je cenina, ktorá potvrdzuje zaplatenie poštového poplatku. Po nalepení na list, balík alebo iný dokument by sa známka mala znehodnotiť poštovou pečiatkou. Na lícnej strane známky je jej obraz, ktorý je jednofarebný alebo viacfarebný. Motívy poštových známok môžu byť rôznorodé: od portrétov prezidentov, monarchov alebo iných osobností po zobrazenia umeleckých diel, architektúry, fauny a flóry.  

 Okrem obrazu musí poštová známka obsahovať aj text, ktorý je stanovený Svetovou poštovou úniou. Tento text musí obsahovať názov krajiny, ktorá známku vydala a nominálnu hodnotu známky.  

 Okrem tohto predpísaného textu môže známka obsahovať aj doplňujúci text, ktorý zväčša opisuje obraz známky. Rubová strana známky je väčšinou vybavená lepom.  

 Existujú však známky, ktoré sa vydávali bez lepu a pri ich použití sa museli prilepiť na list lepidlom. 

 Aké druhy poštových známok poznáme? 

 Podľa funkcie, ktoré poštové známky majú plniť, ich môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín: 

  1. Výplatné známky 
  2. Doplatné známky 

 Kým prvá skupina slúži na zaplatenie určitého poštového výkonu, doplatné známky sa používajú na zaplatenie nedostatočne vyplatenej poštovej zásielky alebo k zúčtovaniu poplatkov vo vnútornom poštovom styku. 

 Najväčšou a najrozmanitejšou skupinou sú známky výplatné, ktoré možno rozdeliť podľa druhu poštového výkonu, na ktorý sa používajú, do mnohých podskupín: 

  • Štandardné 
  • Expresné 
  • Novinové 
  • Letecké 
  • Pre potrubnú poštu 
  • Balíkové 
  • Železničné 
  • Služobné 
  • Iné 

 V samotných začiatkoch filatelie nebolo úplnou samozrejmosťou, že sa známky dali vždy a všade kúpiť. Ich distribúcia či výroba bola hlavne v štátoch s veľkou rozlohou problém. Preto sa niekedy stávalo, že na vyplatenie poštovného sa používali aj kolkové známky. Naopak, keď bolo známok dosť ale chýbala peňažná hotovosť, známky sa používali ako náhrada za mince. 

Obr. č.11: Poštové známky Cárskeho Ruska, ktoré nahradzovali strieborné mince.

Zaujímavých alebo dokonca vtipných príbehov, kde poštová známka hrá hlavnú úlohu, je naozaj veľa. 

Tip: Tajná reč poštových známok (vivido.cz) 

  

Materiál poštových známok 

 Samostatnú kapitolu tvorí materiál, ktorý sa na výrobu poštových známok používal. Papier, ktorý sa na tlač známok používa dodnes, je veľmi dôležitou súčasťou hodnotenia kvality a pravosti poštových známok.  

 Pri ich výrobe sa používa špeciálny papier, ktorý môže obsahovať ochranné bezpečnostné prvky podobne ako papier na bankovkách.  

 Medzi najrozšírenejšie ochranné prvky patrí priesvitka. V dnešnej dobe sa ale používajú aj špeciálne vlákna, ktoré svietia pri UV žiarení alebo hologramy. 

  V minulosti sa nedostatok papiera na tlač poštových známok riešil rôznym spôsobom, napríklad, sa použili okraje vojenských máp, ktoré zostali po vojakoch porazenej armády. Naopak, ak sa niekto chcel odlíšiť od ostatných, použil netradičný materiál ako je hliníková, oceľová, strieborná alebo zlatá fólia alebo textil. 

Obr. č.12: Poštová známka vyrobená z textilu –  vydaná v roku 2019 Vatikánom. 

 

Námety poštových známok 

 Ešte rozmanitejšie sú námety, ktoré sú na poštových známkach zobrazené. Za viac ako 180 rokov ich existencie sa na nich vystriedali naozaj rôzne motívy či témy.  

 Niektoré štáty však majú nepísané alebo pevne stanovené pravidlá, čo ich emisný plán musí každoročne obsahovať. Typickým príkladom sú poštové známky Vatikánu, ktoré každý rok nevynechajú tematiku Veľkej noci a Vianoc. Každoročná emisia vatikánskych známok sa zväčša začína sériou s podobizňou aktuálneho pápeža. V prípade úmrtia alebo abdikácie pápeža sa vydáva špeciálna séria známok tzv. „Sede Vacante“ s presne stanoveným námetom. 

Tip: Sede Vacante – Filatelia a numizmatika – www.vivido.cz 

 

Aj Slovensko spolu s Českou republikou majú jedno špecifikum, a tým je vydávanie výplatných známok s podobizňou hlavy štátu (prezidenta alebo prezidentky) v náklade niekoľkých miliónov kusov. Táto tradícia je zaužívaná skôr v konštitučných alebo volených monarchiách ako parlamentných demokraciách. 

 Svätý grál filatelie 

 Od roku 1840 bolo vydané obrovské množstvo poštových známok. Ktorá je ale tá najvzácnejšia či najdrahšia? Ak hovoríme o jednotlivej poštovej známke, a nie celistvosti či sérii, tak prívlastok naj si určite zaslúži známka British Guiana 1 – Cent Black Magenta s hodnotou cca 10 miliónov USD. 

Obr. č.13: Najvzácnejšia poštová známka sveta. 

Zdroj: British Guiana 1856 1c magenta stamp – British Guiana 1c magenta – Wikipedia 

 

Vo všeobecnosti platí, že čím menej kusov sa vydalo alebo zachovalo, tým je poštová známka hodnotnejšia. Nie je to ale jediné kritérium. Aj známky vydané vo veľkých nákladoch, v ktorých sa ale objavili nejaké chyby pri tlači, môžu zaujať vysoké miesto medzi najhodnotnejšími exponátmi filatelie.  

 Zatiaľ čo v minulosti sa stávalo pomerne často, že sa do obehu dostali rôzne chybotlače, dnes je tlač poštových cenín dobre kontrolovaná a takéto odchýlky sa v modernej filatelii vyskytujú zriedkavo. Aj dnes sa však môže stať, že sa do obehu dostane známka, ktorá sa ale z nejakého dôvodu z obehu stiahne.  

 Automaticky sa tak vytvorí zaujímavý artikel pre zberateľov. To sa stalo napríklad v roku 2023 pri vydaní známky „Svetové dni mládeže Lisabon“ , ktorú Vatikán hneď na druhý deň stiahol z obehu. Tak sa zo známky s nominálnou hodnotou 3,10 EUR stala zberateľská rarita, za ktorú sú filatelisti aktuálne pripravení zaplatiť aj 1 000 EUR. 

Tip: Novodobé unikáty filatelie 

 Aká je budúcnosť poštovej známky? 

 Ak dnes vôbec potrebujete ísť na poštu, tak poštovné môžete zaplatiť on-line alebo na pošte a aj vtedy vám na zásielku poštové známky nenalepia pokiaľ ich o to nepožiadate. Má teda poštová známka vôbec budúcnosť? Táto dilema sa už riešila, keď sa rozšírili tzv. výplatné stroje, ktoré údaj o zaplatení poštovného vytlačili priamo na obálku. Odvtedy ubehlo mnoho rokov a poštová známka je tu stále s nami. 

 Fenomén poštovej známky spočíva v tom, že už v dobe svojho vzniku nepredstavovala len obyčajnú nálepku potvrdzujúcu zaplatenie poplatku. Už od svojich počiatkov poštová známka znamenala silný nástroj propagácie, komunikácie, stala sa symbolom prestíže, moci a dokonca štátnosti. I dnes existujú štáty, pre ktoré vydávanie poštových známok predstavuje významný zdroj príjmu. 

 Dôvod vydávania poštových známok sa ale posúva od nevyhnutného nástroja pre chod poštového styku k artiklu určenému hlavne pre zberateľov. Napriek tomu, že sa stále vydávajú nové známky, tých najstarších je stále menej, čo zvyšuje ich cenu a atraktivitu pre investorov.  

 Investovanie do filatelie sa v súčasnosti stalo jednou z dobrých možností kam uložiť svoje peniaze. Peniaze ale nie sú hlavným dôvodom, prečo je filatelia i naďalej súčasťou nášho života. Je tým určite potešenie, ktoré zberateľstvo a teda i zbieranie poštových známok ľuďom stále s istotou prináša. 

 Zberatelia a ich zbierky 

 Čo majú mená ako Franklin Roosvelt, Albert Einstein, John Lennon, Fredie Mercury, kráľovná Alžbeta II. či Warren Buffett spoločné? 

 Obr. č.14: John Lennon – spevák a filatelista. 

Zdroj: john-lennon.jpg (906×1368) (ibtimes.co.uk) 

Okrem toho, že sú to slávne a výnimočné osobnosti, spájala ich rovnaká vášeň pre filateliu. Každý z nich bol vášnivým zberateľom poštových známok. 

 Prečo ľudia zbierajú poštové známky? 

 Je niekoľko dôvodov prečo zbierať poštové známky. Okrem samotného potešenia je to zberateľský artikel, ktorý je asi najlepšie katalogizovaný. Hneď po vydaní prvých poštových známok začali vznikať ich prvé katalógy.  

 Dnes ťažko nájdete poštovú známku, ktorá by nebola zaznamenaná v nejakom svetovom katalógu (MICHEL, YVERT & TELLIER, SASSONE, SCOTT). Dobrá katalogizácia je veľkou výhodou, pretože viete prakticky ihneď určiť (aspoň orientačne) hodnotu známky respektíve vývoj jej ceny. Okrem ceny zistíte z katalógov aj ďalšie informácie dôležité pre vaše rozhodovanie. 

 Veľkou výhodou zbierania poštových známok je aj ich logistika a skladovanie. V jednej obálke môžete mať ukrytú rovnakú hodnotu ako niekoľko zlatých tehál. Poslať poštou zákazníkovi hodnotnú známku bude jednoduchšie ako posielať veľký obraz v zlatom ráme.   

Obr. č.15: Porovnanie objemu investičného striebra (1.), zlata (2.) a filatelie (3.)  v aktuálnej hodnote cca 1 000 EUR. 

 Ako začať a čo zbierať? 

 Aké známky zbierať? Je to vždy rozhodovanie medzi emóciami a rozumom. Nie vždy čo sa nám páči musí byť aj hodnotné a naopak. Je dobré sústrediť sa na zbieranie poštových známok jednej krajiny alebo obdobia či námetu, zbierať známky len výbornej kvality. V prípade skutočne cenných známok mať istotu, že sa nejedná o falzifikáty a ak je to možné, zabezpečiť si certifikáty od renomovaných znalcov. Kupovať filatelistický materiál od osvedčených dodávateľov. 

 Vo všeobecnosti môžeme filatelistické zbierky rozdeliť do dvoch základných skupín: 

  1. Tradičné zbierky, ktoré zahŕňajú poštové známky konkrétnej krajiny zoradené chronologicky (napr. Československo 1918 – 1992). 
  1. Námetové zbierky, ktoré zahŕňajú poštové známky usporiadané podľa zvolených tém a motívov (napr. polárne expedície, skautské hnutie alebo príroda, doprava). 

Filatelia ako alternatívna investícia 

 Ak berieme filateliu ako alternatívnu investíciu s cieľom diverzifikovať svoje portfólio, môžete kontaktovať spoločnosti zamerané na tzv. investičnú filateliu. Takýchto spoločností vzniklo v poslednom čase niekoľko a vedia vám poradiť kúpa ktorého filatelistického materiálu má najväčšiu šancu dobre zhodnotiť vaše vložené peniaze. Vo všeobecnosti platí, že dobrý investičný potenciál majú poštové známky / celistvosti s hodnotou min. 4 000 – 5 000 EUR. Nie je to však pravidlo. Dobre zúročiť svoju investíciu môžete aj nákupom filatelie za omnoho menej peňazí. 

Rady na záver 

 Nezabúdajte, že aj celistvosti sú dôležitou súčasťou filatelie. Práve zaujímavý list, obálka alebo pohľadnica, ktorá prešla poštovou prevádzkou, môže vašej zbierke dodať zaujímavý príbeh, ktorý ju odlíši od ostatných a tým zvýši jej hodnotu. 

 Odliepanie alebo vystrihovanie použitých známok z celistvostí je úkon, ktorý treba dobre zvážiť. Hlavne u starších známok môže známka nalepená na liste s originálnou pečiatkou mať oveľa väčšiu hodnotu ako tá istá známka nepoužitá s bezchybným lepom. Niektoré katalógy uvádzajú aj hodnotu známky nalepenú na liste (celistvosti). 

 Treba sledovať trendy – aj vo filatelii platí, že požiadavky trhu podliehajú „módnym“ vlnám, ktoré sa za nejaké obdobie zmenia a zas vracajú. Pamätajte, že vždy môže nastať moment, keď sa svojej zbierky budete chcieť alebo musieť zbaviť. 

 Dbajte na správne uchovávanie svojej zbierky. Poštové známky skladujte na suchom mieste bez priameho slnečného žiarenia. Albumy alebo zásobníky skladujte na stojato (ako knihy v knižnici) nikdy nie na sebe aby nedošlo k prilepeniu známok na listy zásobníkov. Používajte filatelistické pomôcky od renomovaných výrobcov či dodávateľov.  

Obr. č.16: Zažltnutý lep poštových známok spôsobený nesprávnym skladovaním. 

Tip: Potreby pre zberateľov 

 

Buďte trpezliví, vzdelávajte sa a získavajte skúsenosti od iných filatelistov. Nie každá stará známka musí mať veľkú hodnotu…  

  Zhrnutie 

 Zbieranie poštových známok je záľuba preverená časom – trvá už viac ako 180 rokov. Filatelia z pohľadu zberateľstva zahŕňa okrem zbierania poštových známok aj zbieranie celistvostí, celín či iného filatelistického materiálu. Okrem potešenia vám zbieranie poštových známok prináša aj príležitosť ako investovať svoje peniaze. Filatelia, na rozdiel od iných smerov zberateľstva, je jeho najlepšie katalogizovaným odvetvím. Informácie z katalógov vám pomôžu pri rozhodovaní o nákupe alebo predaji. Pri nákupe starších a hodnotnejších známok či celistvostí buďte opatrní – poštové známky i celistvosti sa často falšujú. V prípade pochybností o pravosti sa obráťte na odborníkov, znalcov. Nakupujte u overených predajcov a používajte filatelistické pomôcky od renomovaných výrobcov.  

 Zdroje 

 https://www.pofis.sk/ 

https://www.raybaudi.it/index.php/en/ 

https://slovenskafilatelia.sk/ 

https://www.upu.int/en/Home 

https://www.posta.sk/sluzby/filatelia 

https://www.f-i-p.ch/ 

https://fepanews.com/ 

https://www.cataloghisassone.it/ 

https://www.briefmarken.de/ 

http://www.postovemuzeum.sk/ 

https://www.postoveznamky.sk/index.php?lng=SK 

https://www.vaticanstate.va/it/servizi/direzione-telecomunicazioni/poste-e-filatelia/filatelia/storia-della-filatelia.html 

Späť na Články a blogy